História
Pravek:
250 tisíc rokov pred naším letopočtom bol praveký Egypt domovinou primitívneho človeka, ktorý sa živil lovom zvierat, keďže regiónu ďaleko na juhu, Núbii, dominovali pasienky.
Okolo roku 4000 p.n.l. boli vynájdené metódy zavlažovania a Egypt bol rozdelený do malých domorodých provincií. V údolí Nílu bola založená jedna z prvých ľudských civilizácií, ktorá sa neskôr stala štátom s centrálnou vládou. Vznikli tu dve kráľovstvá, Severné s červenou korunou a Južné, na južných hraniciach moderného Egypta, s bielou korunou. Jednotlivé provincie mali kráľa, slogan a korunu.
Staroveký Egypt:
Začiatkom písanej histórie bol vznik kráľovstva okolo roku 3100 p.n.l., ktoré sa rozprestieralo v údolí Nílu, od Stredozemného mora až k vodopádom a jeho hlavným mestom bol Memphis. Bolo založená legendárnym kráľom, tradične známym pod menom "Meni", ktorý založil a zjednotil sever a juh kráľovstva. Jeho štát bol svedkom roykvitu vo všetkých aspektoch života nakoľko Egypťania poznali hieroglyfické písmo. Séria dynastií vládla Egyptu po ďalšie tri tisícročia, čo boli historicky najdlhší zväz unifikovaných štátov.
V roku 2560 p.n.l. dal kráľ Chufu postaviť Veľkú pyramídu v Gíze, ktorá bola najvyššou stavbou sveta až do 13. storoči.
V roku 1560 p.n.l. sa faraón Ahmose ubránil pred vpádom Hyksósov a ďalších ázijských kmeňov, čím vytvoril nové kráľovstvo. Egypt sa stal ríšou a dominoval väčšine antického sveta. V rôznych obdobiach spravoval provincie Sham, Núbia, časti Líbyjskej púšte a severného Sudán. Tým pádom sa stal prvou superveľmocou v dejinách ľudstva a zotrval ňou až do roku 343 p.n.l. keď posledná tridsiata dynastia podľahla Peržanom.
Egypt podľahol v roku 332 p.n.l. gréckym Macedóncom, ktorí obsadili Egypt pod vedením Alexandra Veľkého. On okrem iného v roku 331 p.n.l. založil mesto Alexandria, ktoré sa stalo jedným z najväčších miest antického sveta. Egypt neskôr podľahol Ríši Ptolemaiovcov a potom v roku 30 pred naším letopočtom Rimanom pod vedením cisára Augusta, čím sa stal súčasťou Rímskej ríše. V roku 618 n.l. bol opäť na krátku dobu podmanený Peržanmi pokiaľ ho Byzantínci znovu získali v roku 629 n.l..
Stredoveký islamský Egypt:
V roku 639 nášho letopočtu počas vlády kalifa Omara Chattába, moslimská armáda pod vedením Amr ibn El-A'asa dobyla Egypt, bezprostredne načo východní Rimania opustili Egypt ako aj zvyšok severnej Afriky.
V nasledujúcich storočiach po odchode Rimanov sa na egyptskom tróne striedali rôzne kráľovstvá a krajiny. Po dynastiách Kalifov a Umayyadov bol Egypt ovládaný Abbasidmi a potom Tulunidmi v období 878-905 n.l. a opäť Abbasidmi medzi 905-935 n.l., po ktorých prevzali trón Ikhshididi od r. 935 do 968 n.l.. Vláda sa potom preniesla na Fatimidov medzi 968-1171 n.l. s Káhirou ako hlavným mestom až pokiaľ Ayyubidi obnovili kalifát Abbasidov v rokoch 1171 až 1250, kde presídlili svoje hlavné mesto po páde Bagdadu.
Vláda Ayyubidov prinisla so sebou kategóriu otrockých bojovníkov Mamlukov, ktorí sa stávali čoraz silnejšími a napokon ovládli krajinu a vládli medzi rokmi 1250 až 1517 prostredníctvom vojenského feudálneho režimu. Účinne riadili krajinu pod Abbasidským kalifátom, a to aj po obsadení Osmanmi v roku 1517. Egypt sa stal osmanskou provinciou v roku 1517, a moslimský kalifát sa stal osmanským, ktorého vláda pretrvala až do roku 1914, keď Veľká Británia vyhlásila v Egypte protektorát.
The French Campaign:
The French campaign to Egypt started in 1798, led by the French Commander (Napoleon Bonaparte) met with strong opposition from the leaders of Al-Azhar and the Popular Resistance. This period witnessed several battles between the French troops and the popular resistance movement backed by the Mamluks and the Ottoman Empire. The French occupation period also was confronted with two revolutions (Cairo’s First Revolution in 1798 and the Second in 1800).
During the French occupation, the campaign leadership was taken over by Kleber, succeeding Napoleon, and then by commander Mino. The campaign ended in failure and withdrawal of French troops in 1801.
The campaign contributed in raising the Egyptian people’s awareness of their rights, and the impression that the Mamluks and Ottomans are not able to protect the country; and only the Egyptian people were better suited for its protection, which was apparent in the activity of the people’s movement, led by Mr. Omar Makram. The people then chose a new governor to the country, Muhammad Ali in 1805, who founded the modern Egypt.
One of the positive effects of French campaign was the scientific discoveries conducted by the scientific expedition accompanying the campaign, which contributed to deciphering the Rosetta Stone and the Hieroglyphic scripts, which made it possible to get acquainted with the Pharaonic history, in addition to writing several books, most important of which was the Description of Egypt which contributed to establishing a link between Egypt and the rest of the world.
Modern History:
The era of the Governor of Egypt, Mohamed Ali Bey, who ruled starting in 1805, is an important era in the modernization of Egypt. Muhammad Ali is the founder of modern Egypt, for his reforms covered all aspects of life in conformity with the spirit of the modern age then. He began by building a strong army and established a military school, shipbuilding Bulaq and shipyard in Alexandria. Moreover, he reformed agriculture, irrigation and established dams, barrages and canals, and established factories and laboratories to meet the needs of the army and sell the surplus to the residents. As for trade Muhammad Ali Pasha worked on the deployment of security for internal trade routes and established a fleet of foreign trade, where trade flourished in Egypt.
The digging of the Suez Canal:
After the completion of the digging of the Suez Canal, on March 18th, 1869, the Geo-Strategic position of Egypt increased as an international waterway that connect the East with the West.
The most important event of that period was the revolution of General Ahmed Orabi, against which the colonial powers, led by the British, plotted. The British launched a military campaign in 1882, that ended by the occupation of Egypt , which nominally remained under the Ottoman Empire until World War I in 1914.
In 1922 the title of the ruler of Egypt changed from Khedevi to king of the Egyptian Kingdom, since that year Egypt became nominally independent, with British military bases on its territory, according to the Declaration of the 28th of February 1922.
Since 1923 the country’s political life witnessed liberal pluralism, but the British intervention in the affairs of the country and the spread of corruption led to unstable conditions that reached its apex in 1952, when the Revolution of July 23rd, 1952, led by General Mohammed Naguib and Colonel Gamal Abdel Nasser started. Egypt declared the Republic, on June 18th, 1953.